Intro :: Novinky :: Články :: Skupina :: História :: Diskografia :: Galéria :: Koncerty :: Diskusné fórum :: Ostatné :: RSS

:: Biography

» Príbeh The Cure

» 1976 - 1979
» 1980 - 1981
» 1982 - 1983
» 1984 - 1985
» 1986 - 1988
» 1989 - 1990
» 1991 - 1992
» 1993 - 1996
» 1997 - 2000
» 2001
» 2002
» 2003
» 2004
» 2005
» 2006
» 2007
» 2008
» 2009
» 2010
» 2011
» 2012
» 2013
» 2014
» 2015

:: Curenews

» curenews01
» curenews02
» curenews03
» curenews04
» curenews05
» curenews06
» curenews07
» curenews08
» curenews09
» curenews10
» curenews11
» curenews12
» curenews13
» curenews14
» curenews15
» curenews16
» curenews17
» curenews18
» curenews19
» curenews20

<< späť

Curenews

Príbeh The Cure


Všetko to začalo v roku 1976, kedy v Crawley Robert Smith (vokály, gitara) spolu so svojim spolužiakmi, Michaelom Dempseym (bassa), Lolom Tolhurstom (bicie) a miestnym gitaristom Porlom Thompsonom, založil Easy Cure. Od samotného začiatku začali komponovať a nahrávať demá vlastných skladieb a počas celého roka 1977 koncertovali po Južnom Anglicku, čím k sebe prilákali zástup fanúšikov. V roku 1978 zmizol spolu so slovkom "easy" z názvu skupiny aj Porl Thompson, a nedočkavé trio, teraz známe po jednoduchým názvom The Cure, veľmi rýchlo podpísalo zmluvu s Chrisom Parrym pre jeho nový label Fiction.

V máji 1979 vydali svoj debut "Three Imaginary Boys", ktorý sa stretol s nadšeným ohlasom kritiky a počas intenzívneho koncertovania po celej Veľkej Británií boli vydané single "Boys Don´t Cry" a "Jumping Someone Else´s Train". Na konci toho istého roka skupinu opustil Michael Dempsey a k The Cure sa pripojili Simon Gallup (bassgitara) a Matthieu Hartley (klávesy). Začiatkom nasledujúceho roka sa štvorica pustila do bádania temnejšej stránky Robertovho komponovania, čoho výsledkom bola minimalistická klasika, album "Seventeen Seconds", spolu s prvým, dobre zamýšľaným hitovým singlom "A Forest".

Po následnom intenzívnom svetovom turné skupinu opustil aj Matthieu a začiatkom roka 1981 zostávajúce trio nahralo smutno-atmosferický album s názvom "Faith", ktorý obsahoval ďalší úspešný singel, "Primary". V zápätí sa skupina vydala na druhý globálny výlet pod názvom "The Picture Tour", počas ktorého vydali nealbumový singel "Charlotte Sometimes". V roku 1982 sa The Cure opäť vrátili do štúdia a ich stúpajúca nechutná fascinácia zúfalstvom a úpadkom vyvrcholila nekompromisným zvukovým útokom albumu "Pornography". Nasledovalo ďalšie intenzívne a nekonečné turné, po ktorého skončení vyšiel singel "Hanging Garden" a v tom istom období skupinu opustil Simon.

Po všetkých extrémnych excesoch sa Robert rozhodol pre zmenu a rozhodol sa opäť pre návrat k popu. Oživení The Cure, teraz už duo, vydali svoj prvý skutočný tanečný singel, lacnú "Let´s Go To Bed" a počas filmovania rovnomenného videoklipu nadviazali priateľstvo s režisérom Timom Popem. Skupina pokračovala aj v roku 1983, tentoraz so super elektronickou tanečnou záležitosťou "The Walk", ktorú nasledovala šialená napodobenina jazzu v podobe "The Lovecats". V roku 1984 nahrali The Cure album "The Top", podivný halucinogénny mix, ktorý obsahoval aj nákazlivý psychedelický singel "The Caterpillar". Svetové turné "Top Tour" predstavilo skupinu v päťčlennom zložení, ktoré okrem Roberta a Lola dopĺňali Andy Anderson (bicie), Phil Thornalley (bassgitara) a navrátilec Porl Thompson (gitara).

Nový zvuk The Cure bol navždy zvečnený na živom albume "Concert". Na konci turné opustili skupinu nečakane Andy s Philom a títo boli nahradení Borisom Williamsom (bicie) a znovunavrátilcom Simonom Gallupom (bassgitara). Znovureinkarnovaná zostava začala spolu pracovať v roku 1985 na albume "The Head On The Door" s veľmi jasným cieľom, "že niečo z toho vzíde"... geniálny hitový singel "Inbetween Days" bol nasledovaný ďalšou perlou, "Close To Me" a následné svetové turné vydláždilo cestu masívnemu úspechu singlovej kolekcie "Standing On The Beach", vydanej v roku 1986. Nasledujúce leto zastihlo skupinu po prvýkrát v úlohe headlinerov na festivale v Glastonbury a rok početných koncertov a festivalov bol korunovaný koncertným filmom Tima Popeho "The Cure In Orange".

V roku 1987 priniesli The Cure úžasný dvojalbum, "Kiss Me Kiss Me Kiss Me", plný extrémych a neobyčajných záležitostí a s príchodom Rogera O´Donnella (klávesy) sa šesťčlenní The Cure rozbehli do sveta s "Kissing Tour", tešiac sa zo štyroch nových singlov. Nádherne atmosférický album "Disintegration" sa v demo podobe zrodil už v roku 1988, o rok neskôr sa dočkal svojho vydania a napriek svojej tiesnivej majestátnosti sa dočkal štyroch hitových singlov. V päťčlennej zostave, po odchode Lola Tolhursta, vyrazili na úctyhodné "Prayer Tour", z ktorého najvydarenejšie vystúpenia boli zachytené na ďalšom živom albume "Entreat".

Začiatkom roka 1990 skupinu opustil Roger O´Donnell, ktorého miesto nahradil dlhoročný priateľ skupiny, Perry Bamonte, v tom čase iba pre sériu vystúpení v rámci európskych hudovných festivalov, ktorá v sebe zahŕňala aj druhé "headline" vystúpenie v Glastonbury. O rok neskôr skupina vydala album "Mixed Up", ktorý podporovali remixované single "Never Enough", "Close To Me" a "A Forest". V tom istom roku The Cure získali trochu oneskorené uznanie na domácej pôde v podobe ceny Brit Award v kategórií "Najlepšia britská skupina".

Rok 1992 - The Cure nahrávajú "Wish", silne heterogénny, rôznorodý, gitarovo ladený album, oslavovaný ako ich najlepší dovtedajší počin. Priniesol so sebou tri vydarené hitové single a skvotné "Wish Tour", ktoré album nasledovalo, bolo beznádejne vypredané po celom svete. Energia jednotlivých koncertov sa stala inšpiráciou hneď pre dva živé albumy, "Paris" a "Show" (1993). Bezprostredne po skončení turné však skupinu opúšťa gitarista Porl Thompson (tentoraz s úsmevom!) a opäť ako hviezdna štvorica, uzatvárajú The Cure XFM 'Great Xpectations Show' v londýnskom Finsbury Park-u, v lete 1993. V tomto zložení prispeli aj so skladbou "Burn" na soundtrack filmu "The Crow" a pre tributový album Jimimu Hendrixovi nahrali skladbu "Purple Haze".

Zbaliť kufre sa v roku 1994 rozhodol aj Boris Williams. O pár mesiacov neskôr, začiatkom roka 1995, jeho miesto za bicími zastúpil Jason Cooper a v tom istom roku sa ku skupine opäť pripojil klávesák Roger O´Donnell. Práce na ďalšom albume spestrilo aj nahrávanie skladby "Dredd Song" pre film "Judge Dredd", ako aj nahratie coververzie Bowieho "Young Americans" pre kompilačný XFM album a v lete toho istého roka si skupina dopriala niekoľko vystúpení v rámci európskych hudobných festivalov, vrátane účasti na 25. ročníku festivalu v Glastonbury. O rok neskôr sa na trhu objavuje album "Wild Mood Swings" a okamžite sa po celom svete umiestňuje v Top 10 rebríčku predávaných albumov. Bezprostredne po jeho vydaní sa The Cure vydávajú opäť na turné, tentokrát na svoje najdlhšie v histórií ("The Swing tour") a z albumu vychádzajú celkovo štyri single.

O rok neskôr, v roku 1997, sa na trhu objavuje nasledovník singlovej a video kompilácie "Standing On The Beach", - "Galore" a nasledujúci rok sa The Cure venujú viac štúdiovým projektom - nahrali skladbu "More Than This" pre soundtrack k filmu "X Files" a Robert prepožičal svoj hlas jeho kreslenej karikatúre v jednej z častí seriálu "South Park". Rok 1999 zastihol skupinu v štúdiu, kde kompletne dokončili a zmixovali ich dovtedajší najlepší štúdiový album, nominovaný na cenu Grammy, "Bloodflowers". S jeho vydaním v roku 2000 The Cure odštartovali masívne svetové "Dream Tour", ktoré počas deviatich mesiacov zhliadlo viac ako milión fanúšikov.

Rok 2001 so sebou priniesol dlhoočakávaný album "Greatest Hits", obsahujúci najpredávanejšie single v histórií The Cure, spolu s dvoma novými skladbami - trúchlivú "Cut Here" a temperamentný duet so Safron, "Just Say Yes". V tom istom roku The Cure končia po 23 úspešných rokoch spoluprácu s Fiction Records.

Leto roku 2002 strávili The Cure koncertovaním na početných európskych festivaloch, po ktorých nasledovalo skúšanie pre dve špeciálne novembrové noci v berlínskej hale Tempodrom, kde fanúšikom predviedli všetky skladby z albumov "Pornography", "Disintegration" a "Bloodflowers", vrátane prídavkov! Obe noci boli v Hi-Def videoformáte nafilmované 12-timi kamerami a v podobe DVD "Trilogy" vydané v roku 2003, ako úvodná kapitola nového príbehu The Cure - skupina totiž podpísala kontrakt na tri štúdiové albumy s labelom Geffen.

Rok 2004 začal vydaním 4-cd box setu všetkých b-strán singlov a rarít, "Join The Dots", ktorú v zápätí nasledoval s nadšením prijatý nový album "The Cure", s následným, veľmi úspešným, svetovým turné. O rok neskôr však skupinu opúšťajú Perry Bamonte a Roger O´Donnell a k The Cure sa po tretí krát vracia Porl Thompson. Nové kvarteto debutuje v júli 2005 na globálnom podujatí Live8 v Paríži, po ktorom nasledovalo osem festivalových vystúpení v Európe. V tomto období Robert skompiloval bonusové disky prvých štyroch albumov The Cure ("Three Imaginary Boys", "Seventeen Seconds", "Faith" a "Pornography"), ktoré sa v podobe DeLuxe edícií dočkali svojich reedícií. Rovnaký osud čaká všetky štúdiové albumy skupiny. Krátko po londýnskom vystúpení skupiny v rámci týždňa "Teenage Cancer Trust Shows" (01/04/2006) započala skupina práce na chystanom trinástom štúdiovom albume. V auguste toho istého roka došlo vydaniu ďalšieho balíka remastrov albumov The Cure ("The Top", "The Head On The Door" a "Kiss Me Kiss Me Kiss Me"), spolu s DeLuxe edíciou albumu projektu The Glove, "Blue Sunshine". V tom období už mali The Cure v štúdiu dokončených 30 nových skladieb... V novebri 2006 sa vydania dočkal aj DVD záznam z festivalových vystúpení skupiny, "Festival 2005", ktorý pri svojej dĺžke 155 min. vo zvukovom formáte 5.1 obsahuje 30 skladieb v live prevedení nafilmovaných ako pódiovými festivalovými kamerami, tak aj fanúšikmi svojim domácimi kamerami.

Jar 2007 zastihla The Cure v štúdiu, kde pokračovali na 33 nových skladbách prichystaných na ich očakávaný dvojalbum. No v júli a auguste si dali pauzu a odohrali niekoľko koncertov.

Prvú časť turné "The Cure 4 Tour 2007-2008", ktorú tvorilo desať koncertov, odštartovala skupina 27.júla v úlohe headinerov festivalu Fuji Rock v Japonsku, kde skupina koncertovala po prvýkrát od roku 1984 a odkiaľ koncertovo prevalcovala Hong Kong, Singapúr, Austráliu a Nový Zéland. V októbri sa skupina predstavila v San Franciscu ako headliner tamojšieho Download Festivalu a za ním nasledovali tri divoké noci v Mexico City, v The Palacio De Los Deportes, pred ktorými stihli vystúpiť v rámci odovzdávania cien MTV Latin America.

Vo februári 2008 The Cure odštartovali šnúru 23 koncertov v rámci európskej časti "The 4 Tour" a v máji vydali singel "The Only One", prvý zo štvorice singlov, ktoré vyšli vždy 13-teho v štyroch po sebe nasledujúcich mesiacoch. Počas americkej časti turné, ktoré pozostávalo z 27-mich zastávok, tak postupne vyšli ďalšie single, "Freakshow", "Sleep When I´m Dead" a "The Perfect Boy". Každý z nich dosiahol prvú priečku rebríčku Billboard. Dokonca v jeden augustový týždeň sa všetky štyri single ocitli v americkej Top20-ke najpredávanejších singlov! V septembri sa na trhu objavila EP "Hypnagogic States", pozostávajúca z remixov všetkých 4 spomenutých singlov, o ktoré sa postarali mladší umelci ako Gerard Way (My Chemical Romance), Pete Wentz & Patrick Stump (Fall Out Boy), Jade Puget (AFI) a 30 Seconds To Mars. K tejto zábave sa pripojili aj predskokani 4 Tour, 65 Days Of Statics, ktorí zremixovali všetky štyri single do jedinej skladby. Celý výťažok z predaja EP poputoval na konto Medzinárodného Červeného kríža.

Radikálny krokom sa The Cure rozhodli nový album "4:13 Dream" odprezentovať v celej svojej dĺžke, celé dva týždne pred oficiálnym vydaním, na akcií MTV v Ríme, na námestí Piazza San Giovanni, na ktorej sa priamo zúčastnilo 75 000 divákov a vďaka priamemu prenosu MTV Italy vzhliadlo koncert odhadom 200 miliónov ľudí. Reakcie na koncert boli viac než úctyhodné, množstvo fanúšikov prijalo nový album okamžite s veľkým nadšením a považuje ho doslova za klasiku. Rok 2008 ukončili The Cure odohratím "Myspace Secret Show" koncertu v Los Angeles, v klube Troubadour, a následne doslova nezabudnuteľným ukončením každoročného koncertu "Almost Accoustic Christmas" rádia KROQ.

Vo februári 2009 si kapela užívala svoju chvíľu slávy udelením ceny magazínu NME, "Godlike Genius", ktor[ oslávila následnými dvoma londýnskym vystúpeniami v Brixton Academy a O2 Aréne. V apríli toho istého roka nasledoval opätovným návrat na Západné pobrežie USA, kde najskôr odohrali "intímny" koncert v Pearl Theatre v Las Vegas a o dva dni neskôr Robert s poranenou rukou spolu s ostatnými uzavrel festivalový večer v Coachella Valley. Zbytok roka vyplnilo niekoľko nezvyčajných hudobných spoluprác, osobných projektov a digitalizácia katalógu The Cure.

V máji 2010 bol vydaný remaster albumu "Disintegration", s ktorým Robert opäť raz poskytol fanúšikom niekoľko "rarít" v rámci Deluxe Edície, vrátane nové mixu celého albumu odohratého v Londýne 1989, vydanom ako "Entreat Plus". Zbytok roka bol vyplnený ďalšími nezvyčajnými spoluprácami, osobnými projektami a pokračovaním na obnove, transfére a digitalizácii celého katalógu kapely...

Máj 2011 zastihol kapelu v Austrálii, kam odleteli kvôli dvom výnimočnými nociam v Sydney House Opere, v rámi Vivid Festivalu. Z prvu plánovaná šou k 30-temu výročiu vydania albumu "Faith" skončila ako projekt "Reflections"... Najprv ako trio v zložení Robert, Simon a Jason, odohrali The Cure album "Three Imaginary Boys", následne sa pre set "Seventeen Seconds" k nim pripojil Roger O´Donnell, a nakoniec na pódium vkročil Lol Tolhurst a po prvýkrát, po 23 rokoch, odohral s The Cure kompletný album "Faith", vrátane b-strán a singlov. Obe výnimočné noci bol nafilmované pre budúce zamýšľané vydanie na DVD... V septembri kvarteto The Cure hviezdilo na festivale Bestival a toto jedinečné 150 minútové predstavenie bolo prenášané naživo v 3D a neskôr vydané na CD "Bestival live 2011", z ktorého zisky putujú na kontá charitatívnych organizácii. V novembri odohrala rozšírená zostava The Cure sedem beznádejne vypredaných "Reflections" koncertov - jeden v Royal Albert Hall v Londýne a po tri v los angelskom Pantages Theatre a Beacon Theatre v New Yorku.

V máji sa k The Cure pripojil gitarista Reeves Gabrels a spolu odohrali turné "SummerCure2012", ktoré zahŕňalo 19 vystúpení v úlohe headlinera na prestížnych festivaloch, PinkPop počnúc a Eire´s Electric Picnic končiac, vrátane Roskilde, Werchter, Hurricane, po prvýkrát v Rusku na festivale Maxidrom, Les Eurockeenes, Vieilles Charrues, Paleo a Reading & Leeds . Všetky vystúpenia boli nafilmované v rôznych formátoch so zámerom "vydať to všetko niekedy v budúcnosti na DVD"!

V apríli 2013 The Cure odlietajú do Rio De Janeiro, kde štartujú svoje prvé štadiónové latinsko-americké turné, v rámci ktorého koncertne debutujú v Paraguaji, Chile, Peru a v Kolumbii. Zároveň sa po 26-tich rokoch vrátili do Buenos Aires a celé turné zakončili monumentálnym koncertom v Mexiku, kde odohrali 257 minútový koncert s 50 skladbami, oslávili Robertove narodeniny a zažili zemetrasenie s magnitúdou 5,9. Všetkých 9 koncertov turné filmoval Tim Pope... V júli kapela započala 13 koncertné "The Great Circle" turné, v rámci ktorého sa ako headlineri predstavili na festivaloch Ansan Rock v Južnej Kórei, Fuji Rock v Japonsku, Lollapalooza v Chicagu, Osheaga v Kanade a zavítali aj na Havaj, do Honolulu. V októbri sa počas dvoch víkendov predstavili na festivale Austin City Limits a medzi nimi odohrali koncerty v Monterrey a El Paso. V novembri ukončili The Cure koncertný rok vystúpením na prestížnom Voodoo Festivale v New Orleans...

V marci 2014 odohrali The Cure dva kolosálne koncerty v londýnskej Royal Albert Hall, v rámci každoročnej akcie na podporu organizácie Teenage Cancer Trust, a v máji sa opäť vrátili do Spojených štátov ako headlineri Bottlerock festivalu v Napa Valley. V septembri pre zmenu vystúpili v pozícii headlinerov na severoamerických Riot Festivaloch v Toronte, Chicagu a Denveri a v decembri kapela všetkých prekvapila hosťovaním počas dvoch nocí Briana Coxa a Robina Incesa v ich programe, v Eventim London Apollo , "Christmas Compendium of Reason". Na rovnakom mieste odohrali následne tri magické "The Top" koncerty ...

autor: Tim Brothers
zdroj: www.thecure.com


thinking of the days that are no more

©2001-17 monghi