Intro :: Novinky :: Články :: Skupina :: História :: Diskografia :: Galéria :: Koncerty :: Diskusné fórum :: Ostatné :: RSS

:: Biography

» Príbeh The Cure

» 1976 - 1979
» 1980 - 1981
» 1982 - 1983
» 1984 - 1985
» 1986 - 1988
» 1989 - 1990
» 1991 - 1992
» 1993 - 1996
» 1997 - 2000
» 2001
» 2002
» 2003
» 2004
» 2005
» 2006
» 2007
» 2008
» 2009
» 2010
» 2011
» 2012
» 2013
» 2014
» 2015

:: Curenews

» curenews01
» curenews02
» curenews03
» curenews04
» curenews05
» curenews06
» curenews07
» curenews08
» curenews09
» curenews10
» curenews11
» curenews12
» curenews13
» curenews14
» curenews15
» curenews16
» curenews17
» curenews18
» curenews19
» curenews20

<< späť

Curenews

Curenews 9, Apríl 1990


Zdravím,

Vďaka všetkým za listy. Prepáčte, že od posledného vydania curenews ubehol tak dlhý čas. Ospravedlnením nech je toto vydanie, ktoré je oproti tomu klasickému rozšírené.

Viem, že "Prayer tour" vám dnes príde, akoby prebehlo pred miliónmi rokov, ale aby sme si pripomenuli tieto úžasné časy, zozbierala som vám niekoľko recenzií. Vďaka každému, kto mi o turné napísal zopár vlastných riadkov.

Som si istá, že sa všetci so mnou pripájate k blahoželaniu k narodeniu Edena, syna Simona a Carol. Šťastná udalosť sa stala 18.marca...

Veľa ľudí mi kladie otázku, koľko ľudí odoberá informácie z nášho servisu. Takže, v súčasnosti curenewsy odoberá viac ako 2500 ľudí, no toto číslo rapídne narastá. Teraz mám obavu, či bude naďalej schopná odpovedať na jednotlivé vaše požiadavky. No ak sa objaví niečo, čo budete až zúfalo túžiť vedieť, budem sa snažiť vám to čo najlepšie ako len viem zodpovedať cez curenews.

Užite si šťastné leto.

S láskou,
Janie.

Otázky a odpovede 8 (všetko zodpovedal Robert)

Pred a počas "The Prayer Tour" v Európe si sám seba opísal ako "pokračujúci v dňoch až do samého konca". Zdalo sa, že v USA hráš nerád a nechal si sa citovať, že sa nevieš dočkať konca turné. To si naozaj tak všetko neznášal? Ak áno, tak prečo? Cítil si sa na jeho konci inak? Ak áno, tak prečo a ako? Ak nie, tak prečo?
Ako som povedal vtedy, a počas predošlých rokov (a neustále to počas nich tvrdím), koncertovnie, okrem času stráveného na pódiu, môže byť veľmi zábavné, ale niekedy aj strašne vyčerpávajúce. "The Prayer Tour", ako európsku, tak aj americku časť, som si naozaj užíval viac ako ktorékoľvek iné turné, pokiaľ si spomínam, no aj tak ma zruinovalo. No ako vždy je to moja chyba - vždy to preženiem - takže veci, ktoré som vyslovil v ranných rozhovoroch neboli práve také, že by mali "iskru". Koncerty boli absolútne brilantné a ako to vidím momentálne... vrhnem sa na ne znova!

Keď už hovoríme o tom ako "nerád hráš v USA", prečo tak neznášaš Ameriku a Američanov? Prečo ťa Spojené štáty tak veľmi rozčuľujú?
V Amerike neznášam strašne veľa vecí, no obzvlášť ľudí vo výťahoch a vstupných halách, garáže a bary, či jazdu v autách páchnucich potom atď. atď. No mám rád Američanov, ktorí nehovoria bez toho, aby kričali, ktori sa nevedia smiať bez toho, aby vyslovili "have a nice day" a hlavne tých, ktorí na nás zízajú, akoby sme boli z Marsu. Američania nás majú radi? Otázne do akej miery... citovanie moje nenávisť voči tomu lesku a neohrabanosti, to je vždy vytrhnuté z kontextu. Nie je pravda, že neznášam Američanov!

Čo všetko sa udialo od vášho návratu z USA?
V Škótsku sme natočili video k singlu "Pictures Of You", pre špeciálny album k 40-temu výročiu labelu Electra sme nahrali cover verziu skladbe The Doors "Hello I Love You", mali niekoľko "cure víkendov", no a vyhrali jednu šialenú cenu. A samozrejme aj ďalšie veci, ako napr. premýšľanie o tom, čo ďalej...

Najpríjemnejší a najhorší moment americkej časti "The Prayer Tour"?
Najhoršie bolo vylodenie sa v New Yorku o ôsmej ráno, aby sme sa zvítali s médiami, to najlepšie... návšteva Disneylandu.

Potešil si sa cene MTV? Stretol si sa tam s inými umelcami, akí boli?
Myslím, že tá cena je v pohode - sedeli sme so Simonom na parkovisku, svietilo slnko a my sme pili pivo. Tuším sme sa pozdravili s tanečníkmi Pauly Abdul...

Je pravda, že si počas koncertu v Bordeaux skolaboval a nebol schopný dokončiť šou? Čo sa ti vtedy stalo?
V Reims vo Francúzsku sme hrali skrátený set, pretože Porlovi, Rogerovi a mne sa popoludní urobilo nevoľno a potom sme celú noc zvracali.

Si v kontakte s nejakou kapelou, ktorá vám v minulosti na koncertoch robila predskokana?
Som stále v kontakte s And Also The Trees a Billym Mackenziem z The Associates. A naposledy som si skvele rozumel s The Sugarcubes a The Mission!

Čosi sa povráva, že v blízkej dobe odohráte benefičné koncerty v Londýne a Paríži. Je to pravda?
Nie. No myslím, že tento rok sa niekde určite objavíme.

Nahrali ste niečo z "The Prayer Tour" na video?
Bohužiaľ, len pre "domáce použitie" - no nahrali sme audiozáznamy z niekoľkých nocí pre budúce použite...

Akú budúcnosť predpovedáš skupine?
Nikdy nepredpovedám!!!

Kde a kedy boli nahraté live verzie "homesick" a "untitled", ktoré sa objavili na b-strane amerického singlu "Lullaby"?
Wembley Arena, júl 1989

Ktoré vaše video je podľa teba najlepšie?
"Inbetween days", kvôli jeho "životu", "just like heaven" pre "výzor" a "pictures of you" pre jeho "veselosť".

Na videu "Staring At The Sea" je sekvencia, v ktorej čosi šepkáš Lolovi a následne si zakryješ ústa, akoby si povedal niečo, čo si povedať nemal. Tak čo si mu povedal?
Niečo, čo som nemal povedať? To si neviem ani predstaviť!

Prečo nie je aj obal singla "Lovesong" v štýle "purched art"?
Pretože sa mi páčia surealistické maľby a k tomuto singlu mi to celkom pasovalo.

Zveril by si nejaký váš singel producentskému triu Stock, Aitken a Waterman?
Nie, pretože ich produkcia je nudná a na jedno kopyto!

Kto je/bol "Mr. Pink Eyes"?
Ja v niektoré ráno.

Najhorší zlozvyk každého člena skupiny?
Boris vstáva už o piatej ráno, Roger neustále rozpráva, Porl všetko púšťa tak nahlas, ako je to možné a Simon si nikdy nevyzúva svoje bagandže. To všetko sú fakty.

Kedy vydáš svoj sólový album a ešte stále ho plánuješ nazvať "Music For Dreams"?
Nie som si vôbec istý, čo bude teraz nasledovať... je možné, že niektoré z mojich sólových vecí zakomponujem do projektu Cure a jedna z nich je aj "Music For Dreams"...

Ešte stále máš v pláne vydať ďalšiu videokolekciu singlov a stále zostáva pracovný názov "When You Never Come Back"?
Video budem kompilovať s Timom Popem, budem obsahovať všetky klipy točené k albumom "Kiss Me... " a "Disintegration" s nejakými tým našim "smetím" - názov však nateraz vybratý nie je.

Neprekvapilo ťa, že v trojhodinovom programe BBC, v ktorom sa na Nový rok obhliadali za 80-tymi rokmi, nebola o The Cure ani zmienka?
Nie! Hovorí sa tomu zaujatosť (urobili sme si doma príliš veľa nepriateľov!)

Tvoja najobľúbenejšia skupina z 1980-tych rokov?
Echo And The Bunnymen

Čo si robil na Štedrý deň, 1. sviatok vianočný a Nový rok?
Na Štedrý deň som spieval a pripravoval sa na ďalší deň, kedy som varil pre 13 členov našej rodiny... ale to všetko si pamätám iba do polnoci... na Nový rok som s Mary a mojimi rodičmi šiel na oslavu a potom neskôr sme si povyrazili so Simonom, Carol a zopár ďalšími ľuďmi... tuším sme šli niekam na veľmi dlhú prechádzku...

Aké darčeky si dostal na Vianoce?
Knihy, drinky a šachovnicu v štýle Alica v krajine zázrakov

Dal si si nejaké novoročné predsavzatia? Aké a dodržal si ich?
Opäť raz chcem skúsiť nejesť mäso.

Phil Thornalley sa vyjadril, že omnoho radšej koncertoval s Johnny Hates Jazz ako s The Cure, nemáš pocit, že sa zbláznil?
Nie, o tom bol presne problém s Philom!

Spoznal si Porla vďaka tomu, že chodil s Janet alebo spoznal Porl Janet, pretože bol s tebou v skupine?
Myslím, že Janet sa už poznala s Porlom predtým.

Stretol si so Stevom Severinom a myslíš, že budete opäť spolupracovať?
Dostal som od neho zopár listov, myslím, že máme v pláne nejaké stretko, no The Glove, hmmm.....

Ak by si mohol byť členom nejakej súčasnej kapely, ktorá by to bola?
My Bloody Valentine.

Skúsil si stolovať aj za kapitánskym stolom na Queen Elizabeth 2?
Nie!

Myslíš, že keď si v skupine, tak si mimo reality?
To s pobytom v skupine nemá nič spoločné (rozhodne si niečo také nemyslím... ako?.. realita?...)

Ako často sa vídaš s ostatnými, keď práve "nepracujete"?
Takmer pravidelne - raz za pár týždňov, ale vždy na niekoľko dní.

Prečo ste na "The Prayer Tour" nehrali "Lovesong"?
Ale hrali, a niekoľkokrát.

Prečo ste ako dohrávku na videu "The Cure In Orange" použili práve "Sweet Talkin´ Guy"?
Prišlo mi to ironické.

Najčudnejší fanúšik The Cure akého si kedy stretol a prečo?
a) neexistuje niečo také ako "čudní fanúšik Cure"
b) všetci naši fanúšikovia sú čudní
obe tieto vety sú pravdivé.

Najtrápnejší pokus fanúšika ako sa s tebou stretnúť?
Zopár ľudí sa doviezlo v Amerike do zákulisia na obrovskej limuzíne a u ochranky sa domáhalo, že nás chcú vidieť! Nám to však prišlo veľmi smiešne...

Máš pocit že chápeš dôvod, prečo sú ľudia fascinovaní vašou hudbou? Fanúšikovia na túto otázku dávajú veľmi rôznorodé odpovede, už si o tom niekedy premýšľal?
Na túto otázku sa nedá odpovedať. Fascinácia sa dá veľmi zriedka vysvetliť slovami...

S odvolaním sa na istú skupinu fanúšikov... títo totiž zistili, že sú si vo veľa veciach podobní, často majú za sebou rovnaké, nie práve najšťastnejšie skúsenosti, majú veľmi príbuzné charakteristické črty... nemyslíš, že k the cure sa hodí určitý konkrétny typ osobnosti?
Myslím, že témy ako beznádej, starnutie, nedôvera, odpor, zúfalstvo, hnev a pod. zarezonujú omnoho viac v niekom, kto týmito stavmi prešiel. Mnohé z toho, čomu sa venujeme, sa dá prirovnať k akémusi zrkadlu duše, v ktorom sa ľudia vidia...

Chýba ti Lol odvtedy, čo si ho vyhodil?
Nie!

Aj vieš, čomu sa momentálne venuje?
Momentálne nahráva demá s Michaelom Dempseym a s Garym Biddlesom (v začiatkoch nám vypomáhal) s nádejou, že z toho bude náležitý projekt... alebo čosi podobné...

Píšeš básne, ak áno, o čom sú?
Ak som aj niekedy napísal čosi poetické, tak som si to odložil pre piesne.

Bolo niekedy v médiach uvedené niečo, čo ťa totálne ranilo?
Nie.

Morrissey sa vyjadril, že by ti rád jednu "vrazil", ako aj to, že "že The Cure dali ďalší význam slovu "sračka"". Tvoja reakcia?
Rád by som videl, ako sa o to pokúsi (a nakoniec, my sme spomenutému slovo dali len ďalší význam, no rozhodne sme na tom nepostavili svoju kariéru!)

Nemáš pocit, že ak žiješ budúcnosťou alebo minulosťou, že život beží akosi mimo teba?
Vždy bolo ťažké nefungovať vo svete v zmysle "čo ďalej" a bohužiaľ, môj život je aj tak mimo mňa...

Aké si mal v škole a) hodnotenie b) obľúbenosť?
a) mal som desať "0" a dva "a" stupne
b) hrával som za školu futbal, ale v divnom drese - moja obľúbenosť u druhých sa vždy menila...

Tvoj najlepší deň v živote?
Moja svadba.

Čo máš najradšej a naopak najmenej rád na tvojej a) osobnosti b) fyzickom vzhľade?
a) najviac - temperament, najmenej - lenivosť
b) najviac - oči, najmenej - oči

Ak skutočne existujú, aká je tvoja vízia a) neba b) pekla?
a) pocit kompletnosti
b) pocit nekompletnosti

Čo najviac na svete nenávidíš?
Úzkoprsosť.

Ak by si mal možnosť zmeniť svet a urobiť z neho krajšie miesto, čo by si urobil?
Prepáč, ale na toto nie som schopný odpovedať. Na tomto svete je až príliš veľa hrozných vecí.

Ak by si sa mal možnosť vybrať do budúcnosti alebo minulosti, ktorý smer by si si vybral?
Určite do budúcnosti, pretože je nepoznaná.

Prsteň, čo nosíš, máš od Mary?
Áno.

Kde si kúpil to tvoje bodkované tričko?
To pre mňa vyrobilo jedno dievča v Londýne.

Kam smerujú tvoje kroky, keď chceš byť sám a čo robíš, keď už na tom mieste si?
Chodím k moru a len tak hľadím do diaľky.

"Pornography" - inšpirácie

Skladby z albumu "Pornography" boli napísané v stavoch "prívalu vedomia" (v stavoch extrémnej opitosti) na starom písacom stroji v mojej izbe doma v Crawley, prípadne išlo o moje poznámky na papieroch písané v blúznivých stavoch skoro ráno, kedy som sa prechádzal v príšerných častiach Londýna v chladnom decembri 1981.

Škála myšlienok albumu sa pohybuje od naliehavého vnímania vlastnej osobnosti, môjho bezprostredného okolia a priateľov, až po šialený odpor voči bezvýznamnosti všetkých a všetkého, vracajúc sa k horrorom odohrávajúcich sa v mojom vnútri.

Je veľmi zložité vysvetliť význam jednotlivých skladieb, dokonca aj jednotlivé verše každej z nich, pretože ide vždy o niekoľko vrstiev logicky nesúvisiacich myšlienok. No pokúsim sa...

"100 Years" - čistá averzia voči sebe samému a vlastnej neschopnosti, skladba obsahuje pravdepodobne kľúčový verš - verš, ktorý je oporou celého obdobia, v ktorom skladby vznikli: "je jedno, či všetci zomrieme"... všetko je prázdne. Táto skladba je zúfalstvom sama o sebe.

"A Short Term Effect" - skladba o drogách a ich účinkoch. A ten je myslím "krátkodobý".

"The Hanging Garden" - toto je niečo o cudnosti a nenávisti voči páreniu zvierat, a myslím, že

"Siamese Twins" - je o cudnosti a nenávisti voči ľudskej súloži...

"The Figurehead" - to bola grotestná plastika z opusteného blázninca, kde sme točili video k "Charlotte Sometimes". Zobral som si ju domov, aby som sa s ňou rozprával, alebo spovedal? A táto skladba je o pocite viny.

"A Strange Day" - takto by som sa cítil, ak by som sa sám ocitol na konci sveta. A...

"Cold" - je ďalšou skladbou o ďalších drogách a podľahnutí im...

"Pornography" - posledná skladba a v tej dobe nadlho doslova posledná, ktorú som napísal. Jej hnacím motorom je akýsi výsmech zo samého seba, nenávisť samého seba, ktorá vzplanula skladbou "100 Years", no na rozdiel od ostatných je nepatrne nádejnejšia... zbavenie sa zodpovednosti za niekoho iného... vražda, či samovražda? "s touto chorobou musím bojovať..."

"Pornography" ako album takmer zničil sám seba, ide vlastne o denník jedného z mojich najtemnejších období.

No zároveň je to jeden z mojich najobľúbenejších albumov!!!!

Robert

Spomienky na "The Prayer Tour"

Stockholm, Isstadion, 02/05/1989

Druhý máj minulého roka, tisíce fanúšikov sa zišlo na Isstadione, aby videli a počuli tú najlepšiu kapelu všetkých čias. Po dvoch a pol hodinách čakania sme sa konečne dostali do priestorov štadióna a obsadili svoje pozície päť metrov od pódia. Všimli sme si chalana, ktorý objímal plyšového medvedíka. Hostia večera, Shelleyan Orphan, mali trochu problém so zvukom, takže ťažko povedať, či boli dobrí alebo nie. Ich vystúpenie trvalo približne 45 minút, prípadne hodinu a potom... konečne prišli The Cure!!! Aj keď nový album vyšiel len pár dní pred koncertom, všetci mali s novými skladbami (hlavne s textami), len skutočne nepatrné problémy, no nik sa nemohol pomýliť v slovách úvodnej "Plainsong". Klaustrofobický svet Cure zaplnil celú halu. Bolo to niečo neskutočné! Z nového albumu "Disintegration" odohrali takmer všetky skladby, teda okrem "Lovesong". "Kyoto song", "A Forest", "Charlotte Sometimes", "Cold", "The Walk"... všetko samé skvosty! V polovici koncertu sme začali všetci spievať "happy birthday" a chalan s plyšovým medveďom hodil svoj dar Robertovi. Na chvíľu skutočne pôsobil ako dieťa, ktoré oslavuje svoje narodeniny, trochu zmätený sa daru dotkol a zašepkal "ďakujem". Zbytok koncertu už bol odohratý bez akéhokoľvek prerušenia. Všetci sme prežívali skutočne nádherné chvíle. Po tom, ako dohrali "Disintegration", všetci z pódia odišli. No po chvíli boli aj tak späť a obdarili nás spŕškou skvostných klasík ako "three imaginary boys" a "boys don´t cry". Po nich sa opäť vzdialili, aby sa opäť vrátili so slovami, "na niečo sme zabudli - "lullaby"!" A spolu s ňou odohrali opäť niekoľko starých, dobre známych skladieb. Všetci sme si želali, aby ten večer nikdy neskončil. Vrátili sa aj po tretíkrát a úžasný koncert uzavreli s "untitled". Bola to tá najúžasnejšia noc môjho života.

Glasgow, SEC, 18/07/1989

Od prvého tónu drsnej gitary som cítila, ako moje detské srdce rastie a postupne dosahuje bodu vzplanutia. Akoby som bola sama, izolovaná v obrej bubline neuveriteľne silných emócií, ktorá sa vznáša nad publikom. "Plainsong" bola ako magická lepkavo dokonalá temná vlna, ktorá ma pohltila. Hudba stúpala, škriabala sa múrmi ľudskosti, až kým z nich nestekala krv. Cítila som to všetko rovnako, ako keď si dieťa užíva skladkosť s čudnou príchuťou. Tvár mi zalievalo chladné svetlo odrážajúce sa v slzách, čo mi stekali z očí. Slzy radosti, ktoré vyvolávali skladby ako "inbetween days", ktorá ma doslova zadúšala a každým nádychom ma vťahovala do jamy vlastného egoizmu, z ktorej ma vytiahla vlna v podobe "charlotte sometimes" - ktorá ma znova a znova podlamovala v kolenách. Najneočakávanejšia skladba "The Lovecats", čísté šialenstvo a nádherný pôvab veršu "everybody wants to be a cat", ktorý ma následne vtiahol do majestátnej temnoty "a forest", typické Robertove šuchtavé pohyby v hre svetiel okolo jeho úst, rozmazaných červeňou zo včerajšej hry. Žartovanie medzi skladbami, komunikácia s publikom, to všetko z neho robilo dokonalú bytosť. A samozrejme, netrpezlivé čakanie na opätovný návrat na pódium po odohratí "homesick", a všetko potom už bolo len pomalé a bolestivé a nakoniec posledný Robertov pohľad a poslené slová venované všetkým, "Dobrú noc". Na chvíľu vzkrsla iskra straty naivity a začal sa malý zázrak... kto boli vlastne tí chlapíci? A potom mi to došlo... to boli jednoducho The Cure.

Anne Wilson.

zdroj: curenews9, www.thecure.com


thinking of the days that are no more

©2001-17 monghi